Po jogovej terapii sa budete vo svojom tele cítiť oveľa príjemnejšie. Budete uvoľnení a znovuzrodení. Aj keď ide o relaxačné cvičenie, dokáže veľmi intenzívne pôsobiť na fascie, kostrovo-svalový systém, orgány a myseľ.
Cieľom je zostať v polohách natoľko pohodlne, ako je to len možné. Akékoľvek napätie spôsobujúce nepohodlie v pozícií, vám bude brániť plne sa uvoľniť. Cíťte sa slobodne a pozície si prispôsobte podľa svojich predstáv. Prípadne vynechajte pozície, ktoré vám nie sú príjemné. Počúvajte svoje telo. Ono je múdre.
Použiť môžete deky, bolstre, kvádre, vankúše, pásy, čokoľvek máte doma. Spríjemnite si pohodlie príjemnou vôňou sviečky či oleja, hudbou a vankúšikom na oči.
Vo všeobecnosti platí v polohách na boku a v rotácií zostaňte 5-7 min, v ostatných 10-15 min, v relaxačných si môžete dovoliť zostať aj 15-20min. Platí, čím dlhšie relaxujete, tým viac regenerácie svojmu telu, mysli a duši prinesiete.
Zvlášť opatrní buďte pri akútnej hernii platničky, spondylóze, spondylitíde, akútnom zápale sedacieho nervu, v tehotenstve.
PREČO JOGOVÁ TERAPIA – MÔJ PRÍBEH
A NA POČIATKU BOLA MYŠLIENKA
Dlho som zvažovala ako začať. Ako vám ukázať, prečo je jogová terapia taká skvelá. Zvažovala som:
– ako vám ukážem, ako dokáže pomôcť vášmu zdraviu
– ktorým pozíciám by ste sa mali venovať, pokiaľ sa chcete zbaviť bolestí chrbta
– koľkými pojmami z anatómie vás ohúrim
– aké pracovné listy vám ponúknem
– koľko motivačných sloganov dám
… a takto by som mohla menovať ešte veľmi dlho.
Nakoniec som si uvedomila, že by to bola len jedna časť jogovej terapie. Tá, ktorá sa venuje fyzickému telu. Ale sme len to? Kúsok mäsa a kostí? Samozrejme, zdravie si výrazne dokážeme ovplyvniť restoratívnymi pozíciami, z ktorých terapia vychádza. Avšak je istejšie venovať sa im pod dozorom odborníka, ktorý zváži váš zdravotný stav.
Naše nastavenie mysle.
Veci, ktoré sa nám v živote dejú. Ľudia, ktorí nám do života prichádzajú. Jedlo, ktoré jeme. Všetko, čomu venujeme svoju pozornosť. To je len časť vecí, ktoré naše zdravie ovplyvňujú.
Novinka? Určite nie. Tak čo s tým vieme robiť?
Moja cesta k jogovej terapii
Rôzne tváre jogy (A tak som odišla z práce…)
Žila som život aktívnej mladej ženy. Úspešnej v práci, ktorej som venovala všetok svoj čas. Aj ten mimopracovný. Navyše, som mala aj vedľajšiu prácu, keďže sme sa s manželom chystali stavať náš vysnívaný domov.
Niet sa čo diviť, že som bola vyčerpaná. Hľadala som pohybovú aktivitu, ktorá by ma rozhýbala i uľavila mojej preťaženej mysli. Keď som v tom období narazila na jogu, považovala som to za to najlepšie, čo som pre seba mohla spraviť. Každá hodina začínala i končila šavásanou. Pozíciou, kde sme ležali na chrbte a mali sa sústrediť len sami na seba.
A ja? Zaspávala som pri každej polohe v ľahu na zemi. Kurz som nedokončila so slovami, joga už nikdy viac. Nie pre mňa.
O pár rokov na to som sa k joge vrátila. Prečo? Jednoducho som počúvala znamenia. V jeden týždeň mi sedem ľudí nezávisle od seba básnili o joge. Vyzerali mlado, sviežo a šťastne. Až neznesiteľne. 🙂 Tak som teda jogu vyskúšala opäť. Tentokrát som si našla štýl, ktorý bol dynamický, tanečný, rytmický a pri ktorom som zistila, že nemyslím na nič. Fakt! Na pár minút, kedy som sa venovala lekcií jogy som nemyslela na prácu, hypotéku a starosti. Proste som len BOLA sama so sebou.
Zamilovala som sa do nej. Ako do veľa dôležitých vecí v mojom živote –
zamilovala som sa až na druhý pohľad. Proste sa zahral osud – správny
čas, správni ľudia, správny pohyb, správne nastavenie mojej mysle.
Power joge vďačím za výrazné spevnenie postavy. Silu, akú som nikdy v
živote nemala. Venovala som sa jej štyri krát do týždňa. Cítila som sa
ako znova zamilovaná. A tak som pôsobila aj na svoje okolie. Joga mi pomohla s mnohými zdravotnými problémami – od bolestí krčnej a
driekovej chrbtice cez nespavosť, prepracovanosť a syndróm vyhorenia.
A tak som sa dostala k jogovej terapií. Po odchode z môjho dovtedy
vysnívaného zamestnania som sa rozhodla venovať joge viac profesionálne.
V tom čase som už vlastnila absolventský diplom inštruktorky power
jogy. Aj keď som si ho spravila skôr preto, aby som sa naučila správne
cvičiť, ako preto, aby som aktívne predcvičovala. No, túžila som na
Slovensko priniesť aj niečo nové.
A tu opäť zaúradoval osud. Pôvodne som mala vyhliadnutý úplne iný
kurz na inom mieste. No svoje plány som zamenila. Vybavila som si víza,
zbalila kufor, pobozkala manžela a našu čivavku a na tri týždne odletela
do New Yorku na inštruktorský kurz Therapeutic yogy,
Až na mieste som zistila, aký dokonalý nápad to bol!
New York, New York…
Kurz bol skutočne intenzívny. Na spoznávanie mesta som mala len tri
dni. Plánovala som si, ako za inšpiráciou navštívim niekoľko jogových
štúdií. Podarilo sa mi to trikrát. Dni plynuli veľmi rýchlo. Dopoludnia
anatómia, popoludní predstavenie jednotlivých restoratívnych pozícií,
ich účinok na fyzické telo i dušu, asistencia pri „dostávaní“ sa do
pozícií a variácie pre rôzne zdravotné obmedzenia.
Naozaj som sa začínala báť, že stratím svoju ťažko nadobudnutú
flexibilitu, ak sa nebudem viac venovať dynamickým štýlom jogy. Ale fakt
nebol čas cvičiť. Viete, čo sa stalo? Že ani nebolo treba. Po návrate
domov, som zistila, že som dokonca oveľa ohybnejšia, ako pred cestou.
Zázračne som sa dostala do pozícií, ktorých vykonanie predtým bolo pre
mňa veľmi namáhavé až nemožné. Dostať v sede hlavu na kolená bolo oveľa
jednoduchšie.
Oveľa prekvapujúcejšie však pre mňa boli dva iné zážitky.
Už do New Yorku som cestovala s dlhodobo preťaženým pravým ramenom.
Nie vždy správne vykonávané opakované dosky, kliky a kobra mi natoľko
preťažili rameno, že som ich musela v mojej jogovej praxi obmedziť.
Avšak prvé pozície, ktorým sme sa na kurze jogovej terapie venovali boli
na otvorenie hrudníka, srdcovej čakry a podporu dýchania. A keďže sa
ramená na hrudník napájajú 🙂 už po pár dňoch som pocítila, že rameno
vôbec nebolí. Ale že vôbec. A ani sa už „nezasekávalo“.
Ďalšie prekvapenie pre mňa nastalo hneď v prvý deň druhého stupňa
kurzu. Presne po tých spomínaných troch dňoch voľna. Prechádzala som sa
mestom. Hľadala pamiatky (i obchody 🙂 ). Bola sa pozrieť na Sochu
slobody. A po celý čas mi robil spoločnosť dážď. Každý deň som sa na
izbu vracala celá premáčaná. No, nechcela som stratiť ani minútu nič
nerobením v meste, ktoré nikdy nespí. Odmenilo sa mi nachladnutím
močových ciest a obličiek. A tu sa osud zahral po tretí krát. Pozície,
ktorým sme sa v ten deň venovali ma vyliečili. Bez liekov, sauny či
hrejivého kúpeľa, bolesť proste pominula.
Najdôležitejšie na tom všetkom však je, ako som sa cítila. jednoducho… FAMÓZNE.
Hypotéka sa za tie tri týždne nesplatila. Novú prácu som nemala.
Budúcnosť som mala stále nejasnú. A ani desiatky jogových klientov na
mňa nečakali. Napriek tomu som bola po dlhom čase opäť ŠTASTNÁ!!!
